Spišská diecéza

» návrat na schematizmus

Kontakt


Námestie Slobody 4
053 14  Spišský Štvrtok

053/459 84 00

spissky_stvrtok@kapitula.sk
http://stvrtok.minoriti.sk
Spišský Štvrtok
Obec Spišský Štvrtok leží na juhozápadnom okraji Levočských vrchov v nadmorskej výške 560 metrov. Prvýkrát sa spomína v r. 1263. V roku 1340 vystupuje už pod názvami Stwertek, Čtwrtek, neskôr Štvrtok. Pomenovanie pochádza od trhov, ktoré tu bývali každý štvrtok. V starých listinách často nachádzame zmienku o obci pod názvam "Quintoforum", ktorý je odvodený z latinských výrazov, "féria quinta" - štvrtok a "fórum" - trh. 
V stredoveku patril Spišský Štvrtok medzi významné mestečká Spiša. V 14. a 15. storočí prejavoval dokonca snahu stať sa sídlom provincie 24 spišských miest. Stal sa však len občasným sídlom 11 spišských miest, ktoré neboli zálohované Poľsku. Občania obce mali rôzne práva a výsady, napr. mohol ich súdiť len vlastný richtár a spišský gróf, daň 21 dukátov platili v zlate a pod. V roku 1444 sa dostal Spišský Štvrtok do rúk Jána Jiskru, ktorý v 40. rokoch 15. storočia ovládol takmer celé Slovensko. Jiskra opevnil časť obce kamenným múrom. 
Od roku 1465 sa stal Spišský Štvrtok poddanským mestečkom Zápoľských, neskôr patril ešte Turzovcom a Čákyovcom. Minoriti, podobne ako iní rehoľníci, museli tento kláštor 13. apríla 1950 opustiť. Bol tu zriadený ústav pre choré ženy. Minoriti sa sem vrátili 1.9.1993 a bývajú na fare. 
Kostol sv. Ladislava
Kostol bol postavený ešte pred nájazdami Tatárov, o čom svedčia združené románske okná na veži. Spočiatku to bol len drevenýkostolík. Po zničení Tatármi bol pri rekonštrukcii obce postavený už v románskom slohu. Po čase však nevyhovoval. V roku 1402 postavili nový jednoloďový gotický kostol, ktorý bol v rokach 1693 - 1747 niekoľkokrát opravovaný. Z tohto obdobia pochádza aj jeho baroková klenba. Klenba presbytéria zo 14. storočia ostala gotická. W roku 1668 sem gróf priviedol minoritov, ktorým postavil ranobarokový kláštor. Takmer celé barokové vnútorné vybavenie pochádza za začiatku 18. storočia: hlavný oltár sv. Ladislava, oltáre sv. Františka a sv. Antona Paduánskeho, kazateľnica, krstiteľnica, a pod. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala len pieta zo 14. storočia, ktorá je umiestnená v presbytériu kostola a maľba Usnutie Panny Márie z roku 1450, ktorá bola na hlavnom gotickom oltári. Veži kostola je postavená v prechodnom románsko-gotickom slohu a má združené románske okná. Svoje pôvodné zakončenie stratila na konci minulého storočia, keďjej počas opráv kaplnky dali dnešný ihlanovitý vrchol.
Kaplnka Zápoľských
V r. 1473 spišský župan Štefan Zápoľský dal postaviť pri kostole kaplnku, ktorá je spojená s kostolom. Táto kaplnka patrí k vrcholným dielam gotickej architektúry na Slovensku. Postavená bola podľa plánov viedenského staviteľa Hansa Puschbauma, preto v mnohom pripomína niektoré časti dómu sv. Štefana vo Viedni. Dlhá je 12,5 m, široká 5,6 m a vysoká 12 metrov. Pôvodne to mala byť pohrebná kaplnka rodiny Zápoľských, ktorí si však neskôr vybudovali rodinnú kaplnku v Spišskej Kapitule, kde boli aj pochovaní. Kaplnka je dvojpodlažná. Jej spodná časť, v ktorej mali byť uložené sarkofágy, je spojená podzemnou chodbou a kláštorom. Z dolnej časti vedie točité schodište do hornej časti. Oproti oltáru sa nachádza visiaci chór so zábradlím, ktorý je z oboch strán zdobený kamennými kvetmi. Vo výklenku, uprostred chóru je umiestnená socha sv. Cecílie. Dnešná výzdoba kaplnky pochádza z konca 14. storočia, keď bola po požiari rekonštruovaná. Hlavný neogotický oltár nám zobrazuje Usnutie Panny Márie. Obraz z oltára, pochádzajúci z roku 1450, bol predtým umiestnený v kostole na hlavnom oltári. Nad oknami sa nachádzajú fresky zo 16. storočia. Kaplnka je podobná kaplnke Zápoľských v Spišskej Kapitule, aleje bohatšia a krajšia.

Filiálka Dravce
Draveckému dvojloďovému kostolíku sv. Alžbety, hoci je svojou históriou a svojím umeleckým zariadením jedným z našich najcennejších dedinských kostolíkov, sa doposiaľ venovalo veľmi málo pozornosti. Spišskí historici sa nezhodujú v tom, či ho založili križiaci, od ktorých ho v XIV. storočí prevzali antoníti a či je pôvodným dielom antonítov, založených v posledných rokoch XIII. storočia. Kamenné pastofórium, okrášlené stĺpmi a vežičkami a umiestnené na pravej strane sanktuária, vzniklo v období neskorej gotiky, roku 1482. Nie je vylúčené, že terajšie sanktuárium bolo kedysi pôvodným kostolíkom antonítov. 
Ba, je možné i to, že tento kostolík našli už i sami antoníti, keď v r.1288 prišli do Draviec. Veď obec povstala v polovici 13. storočia! Na mieste terajšej lode sa ku kostolíku pripájal prvotný kláštor, ktorý neskôr premenili na loď, alebo čo je pravdepodobnejšie, stála tam doskami pokrytá loď, z ktorej sa išlo do kláštora alebo do kláštornej nemocnice. V severnej strane je zamurovaný bývalý gotický vchod a z vonkajšej strany kostola vidieť čiastku bývalej prístavby. Dvojpoľové krížové klenby, ktoré sa opierajú o dva polygonálne stĺpy postavené v strede, loď dostala až v neskorej gotike. Podporné piliere vonkajšej strany neboli pristavené natoľko pre klenbu, ako skôr na zosilnenie južnej steny, postavenej na svahu. Piliere južnej strany a dva piliere pozostalé po bývalej veži, ktorá bola demolovaná v 19. storočí, robia vonkajšok kostola harmonicky podeleným. Pohľad na kostolík ja najkrajší z gotického mosta, vybudovaného taktiež antonítmi. 
Fresky, objavené v r.1828 riaditeľom Köszeghym, reštaurované nákladom Pamiatkového ústavu a Spišského historického spolku, sú novým svedectvom spišskej umeleckej bohatosti. Pochádzajú pravdepodobne z prvej polovice 14.stor. Sú prvou pamiatkou bohatého kláštorného umenia. Gotický oltár so sochou Muža bolesti a s predelou podobnou, ako je na spišskokapitulskom oltári Troch kráľov, pochádza z 15. storočia. Taktiež z 15. storočia pochádzajú dve lavice v sanktuáriu a gotický kalich. 

Filiálka Bukovinka
Osada Bukovinka má asi 120 rokov a všetci obyvatelia, ktorých postupom času narástlo do dnešných čias je asi sto obyvateľov. Prví obyvatelia Bukovinkv prišli na toto miesto z poľského Podhala a hlavné z Bukoviny Tatrzanskej. Preto aj svoju novu osadu nazvali Bukovinka. Všetci obyvatelia osady sú rímskokatolíckeho vierovyznania. Bohoslužby a všetky ostatné náboženské úkony (ako vysluhovanie sviatostí a pod.) obyvatelia osady vykonávali v obci Dravce. Celé časy, hlavne v zimných mesiacoch nás sprevádzala myšlienka mať kostol priamo v osade. Túto našu skrytú túžbu vyslovil v roku 1984 vdp. Peter Fidermák, správca farnosti Sp.Štvrtok, do ktorého pôsobnosti patrila aj osada Bukovinka. Realizácia tejto myšlienky nachádzala odpor vo vtedajšom štátnom režime, ktorý náboženské prejavy tvrdo potláčal. Obídenie kontroly režimu nad našou myšlienkou postaviť kostolík sme realizovali výstavbu "akože" domu smútku . Tento sa začal stavať koncom septembra 1984 a za šesť týždňov bola stavba hotová po veniec. 
Na túto našu skrytú "stavbu" režim prišiel a stavbu, ktorej chýbala už iba strecha za pomoci vojakov, verejnej a štátnej bezpečnosti, psov, dňa 20. marca 1985 zbúral. Tejto násilnej zvoli nezabránili obyvatelia Bukovinky vlastnými telami. Roky do revolúcie 1989 boli nemožné na realizáciu opätovného realizovania našej myšlienky na stavbu akéhokolvek cirkevného objektu. Až po revolúcii roku 1990, kedy správcom farnosti bol Vdp. Milan Hvizdoš sa na tomto mieste spodná časť- ktorá sa zachovala - upravila na kaplnku a tam sa slávili sväté omše do roku 2001. V tomto období - po roku 1990 - už nič nebránilo výstavbe kostolíka, ale nebolo ani odvahy ju začať. S myšlienkou postaviť kostol sa začalo takto: 
3. júla 1995 Mariánska hora Levoča. Svätý otec Ján Pavol II. posvätil základný kameň na náš kostol a tým už nič nebránilo výstavbe kostola. V tomto štádiu nás duchovne viedol P. Matej Spirčak OFMConv., vtedajší správca farnosti. V roku 1999 sme začali majetkopravné vysporiadanie pozemkov na ktorých sa nachádzali základy zbúraného kostola. Majiteľa týchto pozemkov, ktorých spolu bolo vyššie tridsať sa ochotné vzdali svojho vlastníckeho práva v prospech Rímskokatolíckej Cirkvi v Sp. Štvrtku. Po zhromaždení prípravných materiálov (projekty) a hlavne základnej časti finančných prostriedkov sa samotná stavba začala roku 2001. Duchovné vedenie stavby kostola prevádzal od začiatku správca farnosti Sp. Štvrtok páter Adam Baran OFMConv. Počas výstavby sa duchovná činnosť preniesla do budovy kultúrneho domu. Projekty vypracoval Ing. arch. Teodor Štubňa zo Spišskej Novej Vsi. Výstavbu tohto kostolíka výdatné podporili finančnými prostriedkami okrem samotných občanov Bukovinky, ich rodákov, farníkov, čitateľov Katolíckych Novín a nemecká nadácia Kirche in Not. Výstavba bola realizovaná svojpomocne najčastejšie v dňoch voľných od práce, preto sa práce preťahovali. Odborne práce vykonávali odborníci z farnosti a z okolia. Kostol je zasvätený Panne Márii Kráľovnej. Socha, ktorá sa nachádza v tomto kostole, bola donesenáz Poľska z Legnice do Levoče a bola uložená v kláštore u Minoritov v Levoči až do 21.8. 2005, kedy ju preniesli do Bukovinky ako dar levočskej komunity Minoritov pre novy kostolík v Bukovinke. V tento deň bola odpustová slávnosť P. M. Kráľovnej v ešte nedokončenej stavbe kostola. Po tomto dátume sa nám podarilo ešte urobiť omietku na fasáde kostola atak pripraviť kostol na slávnostnú posviacku dňa 5. novembra 2005.