Obec Veľká Franková vznikla v r 1296 ako šoltýska osada, založená šoltýsom Frankom, príslušným rodine Berzevičovcov Vo svojej histórií patrila obec rôznym majiteľom, o.i. v rokoch1396 - 1529 a 1542 - 1563 kartuziánom, sidliacim na Červenom Kláštore.Od r.1563 patrila ako majetok Červeného Kláštora Spišskej Kapitule, od r. 1704 reholi kamaldulov. Po zrušení rehole sa stala od r. 1782 majetkom štátu a od r. 1820 bývalá grécko - katolíckeho biskupstva vPrešove. Farnosť Veľká Franková vznikla vr.1747,predtým teda farský kostol v obci nebol. Je však nanajvýš pravdepodobné,že sakrálny objekt - filiálny kostol alebo kaplnka, stál v obci už dávno pred vznikom tunajšej farnosti. Pri obnove terajšieho kostola bola vr. 1979nájdená listina, v ktorej sa nachádza, že na mieste, kde stojí súčasný kostol,stál predtým drevený kostol, postavený ešte kamaldulskými mníchmi z Červeného Kláštora. Podľa údajov na listine sa drevený kostol zrútil 10. marca 1854 Nový murovaný kostol začali farníci stavať 14.júna 1862, kedy bol položený základný kameň. V mesiacoch september - október 2000 bol podrobený komplexnému reštaurátorskému prieskumu. Predmetom reštaurovania bol hlavný oltár ako celok, t. j. všetky súčasti oltárnej architektúry, všetky sošky a sochy ako aj dekoratívne prvky. Hlavný oltár v kostole je neskoro barokovo-rokokový a je evidentne a bez pochýb starší než kostol. Jeho umelecko-historické charakteristiky ho začleňujú približne do obdobia 2. polovice 18. storočia, to znamená do doby existencie bývalého dreveného kostola. Je možné uvažovať o vytvorení oltára pôvodne pre bývalý drevený kostol a o jeho prenesení po zrútení starého a postavení nového kostola. Tejto hypotéze však v zásade môžu odporovať dva faktory: 1. Zrútenie starého kostola pod lavínou - v takom prípade bolo asi fyzicky ťažko možné zachrániť oltár. 2. Časový odstup medzi zrútením starého kostola a postavením nového – t. j. od r. 1854 minimálne do r.1863, resp. 1864, t. j. cca 10 rokov -kde a ako by bol v takom prípade oltár uložený, Oba uvedené faktory síce nevylučujú, že tomu tak mohlo byť, t.j.že obyvatelia skutočne zachránili oltár a že ho 10 rokov uchovali. Žiadne takéto ani iné konkrétnejšie údaje o histórii oltára však nie sú k dispozícii. Druhou,oveľa pravdepodobnejšou možnosťou je, že oltár bol do nového kostola premiestnený z inej lokality. Ani tento predpoklad sa však nevie potvrdiť a nie je ani známe, odkiaľ mohol byť oltár prenesený. História oltára, miesto a presnejší čas jeho vzniku ostávajú preto zatiaľ neznáme. Hlavný oltár kostola je zasvätený jednému z najpopulárnejších svätcov, a to predovšetkým v cirkvi východného obradu. Ide tu o evidentné prelínanie západnej a východnej kultúry, tak typické pre región severovýchodného Slovenska. Vznik oltára možno položiť orientačne do druhej polovice 18. storočia. Oltár nesie znaky vrcholného baroka a rokoka, zároveň však aj prejavy rustikalizmu a istej maniery. Pritom je možné v tejto odľahlej oblasti Slovenska predpokladať aj isté časové posuny a slohovú retardáciu. Pokiaľ by sme vzali za hodnoverný predpoklad, že oltár bol vytvorený pre bývalý drevený kostol, postavený kamaldulmi, bolo by možné ho datovať medzi roky 1710až 1780, pričom umelecko-historickou analýzou by bolo možné upresniť datovanie na roky 1750-80. Nie je však isté, či oltár skutočne pochádza zo staršieho kostola v obci a či nebol prenesený odinakiaľ. Ide o typickú barokovú oltárnu produkciu, vytvorenú v tendenciách vrcholného baroka, resp. s prienikmi rokoka,prejavujúcimi sa hlavne v architektúre oltára. Okrem toho oltár vykazuje aj istú mieru osobitej maniery, prejavujúcej sa hlavne na sochách a na pôvodnom ústrednom obraze sv. Mikuláša. Z hľadiska umelecko-historického zaradenia a hodnotenia sa tomuto dielu zatiaľ v odbornej literatúre nevenovala pozornosť. Vychádzajúc z jeho charakteristík však predbežne sa nedá predpokladať jeho vznik v domácej spišskej dielni a pokiaľ by sa akceptovala jeho súvislosť s činnosťou kamaldulov na Červenom Kláštore, bolo by možné uvažovať aj o umeleckom prepojení s Poľskom. Táto otázka však ostáva zatiaľ otvorená a bude príležitosťou pre ďalšie hlbšie umelecko-historické a archívno-historické bádanie.