Spišská diecéza

» návrat na schematizmus

Kontakt


Nižné Matiašovce č. 92
Liptovské Matiašovce
032 23  Liptovská Sielnica

044/559 72 62

http://www.fara.sk/liptovske_matiasovce

Liptovské Matiašovce

Liptovskomikulášsky dekanát

KOSTOLY
Starší murovaný kostol sv. Heleny v renesančnom slohu dali v Nižných Matiašovciach už v prvej polovici 14. storočia postaviť miestni zemania. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z r. 1356. Naposledy je písomne doložený v r. 1560.
V r. 1584-1673 ho využívali protestanti, ktorí ho prebudovali na oratórium. Po odchode posledného protestantského kazateľa Martina Mattheia schátral.
Celodrevený kostol sv. Gála postavili veriaci, ktorí ostali verní „viere otcov“ a v období reformácie boli v Matiašovciach v menšine. Prvá písomná správa o tom sa zachovala v kanonickej vizitácii z r. 1694.
V súpise cirkevného majetku z r. 1733 sa uvádza, že v Matiašovciach stáli ešte dva kostoly.
Na mieste prvého kostola sv. Heleny dal nitriansky biskup - matiašovecký rodák Ladislav Matiašovský r. 1697 postaviť  kostol sv. Ladislava.
Výstavbu kostola dokumentuje latinský text na epitafe nad sakristiou: "Osvietený a Najdôstojneší pán Ladislav Matiašovský z Nižných Matiašoviec, biskup nitriansky, taktiež župan a radca cisársko-kráľovského veličenstva a kancelár Uhorského kráľovstva toto posvätné dielo venoval Ladislavovi, uhorskému kráľovi svojimi nákladmi a dal ho postaviť roku od narodenia Krista 1697., dňa 20. marca."
Kostol bol vybudovaný v barokovom štýle z kameňa. Jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom a pristavanou sakristiou neskôr doplnili mohutnou vežou so strieľňami a zvukovými oknami. V 18. stor. kostol obohnali barokovým opevnením so strielňami a baštami.
Hlavný ranobarokový oltár sv. Ladislava je z 2. pol. 17. stor. Na oltári sú sochy: Katarína Alexandrijská, P. Mária s Ježišom, Barbora; Vojtech?, Alžbeta Uhorská, Gál, Helena, Martin?; Štefan Uhorský, Peter apoštol, Ladislav, Pavol apoštol, Gejza.
Bočné oltáre sú tri: oltár Najsv. Trojice z r. 1767, Sedembolestnej z r. 1675 a Nanebovzatia P. Márie z r. 1741. Rokokový organ je z 2. pol. 18. stor.
Cenné sú patronátne lavice z r. 1682 a konca 17. storočia, obraz Ukrižovania z 2. pol. 18. stor. Z 18. stor. je krypta rodu Matiašovských a epitaf z r. 1697. Kostol má 4 zvony: najstarší "Ladislav" je z r. 1701, mladšie "Mária" a "Umieračik" z r. 1926 a z 20-tych rokov pochádza asi aj zvon "Sanktusník".
Vo vizitácii z r. 1732 sa spomína fundácia 500 zlatých: 400 zlatých od biskupa Ladislava Matiašovského, 100 zlatých na základe testamentu Heleny Matiašovskej. V súpise fundácií z r. 1744 sa uvádzajú fundácie, ktoré kostolu dal v r. 1709 a 1712 Juraj Matiašovský.
V r. 1825 kostol získal pozemok v hone Proti Božej muke, ktorý bol odkúpený za 180 zlatých od kláštora v Okoličnom. Pozemok Založnica získal kostol kúpou od Jozefa Gálfiho v r. 1799. Kostolu patrila lúka Na Slatvinách.
Keďže po skončení prvej svetovej vojny ostal vo veži len jeden zvon, v r. 1926 bola zbierka na nové zvony. Objednalo ich miestne chrámové družstvo v obci Kukleny pri Hradci Králové u firmy Buřil a Riss. Väčší zvon bol zasvätený Sedembolestnej P. Márii a menší - umieráčik, sv. Jozefovi. Posviacka nových zvonov sa bola 22. 8. 1926.
V r. 1928 boli maďarské vojnové obligácie zamenené za nové československé dlhopisy. Kostol a fundácia mali obligácie v nominálnej hodnote 10.900 korún, za ktoré dostali 75 %, t.j. 8.175 korún v štátnych dlhopisoch.
Po vojne bol kostol zanedbaný. ako dôsledok neradostnej finančnej situácie ľudí. Patróni neprispeli a obec nemala financie. Miestny mlynár mal pod Meštrovou elektráreň. Farár chcel elektrické osvetlenie aj do kostola, ale cena 30 tisíc korún bola privysoká.
Problémom sa zaoberal aj MNV, ktorý rozhodol, že prostriedky neposkytne.
Správca farnosti zorganizoval schôdzu žien, na ktorej sa dohodli, že každá žena bude chovať pre kostol jednu sliepku a vajíčka obetuje kostolu. Na osvetlenie prispel aj biskup Ján Vojtaššák, ktorý poslal 4 tisíc korún.